PRVÁ ZAKLADAJÚCA LISTINA 18. október, 1914

Program!

Urýchlenie rozvoja nášho sebaposväcovania ako prostriedkov premeny našej kaplnky na pútnické miesto.

1.   V prvom rade vás po dlhšom čase znova vítam s krásnym pozdravom: Nos cum prole pia benedicat Virgo Maria. (Panna Mária, požehnaj nás so svojím svätým Dieťaťom.) Je to po prvýkrát, kedy tieto slová spoločenstva zaznievajú na tomto mieste. Nech sa ozývajú a rozliehajú po celý nastávajúci čas. 

2.   Otec, matka i deti sa radujú, keď sa sťahujú do vlastného domova, aj keď je prostý a chudobný v porovnaní s nádhernou štvrťou, ktorú mali predtým v prenájme. Myšlienka: „Tento dom patrí nám“ je viac než vynáhradou za stratu všetkých ostatných výhod. My dnes tiež môžeme zažiť takúto rodinnú radosť. Táto malá kaplnka patrí našej malej rodinke spoločenstva, ktorú riadi naša nebeská Matka. Patrí úplne nám a len nám. Bez závisti nechávame ostatným krajšiu kaplnku v dome, naše predošlé ubytovanie. Tešíme sa a nikomu nedovolíme, aby nám túto radosť vzal. Popri radosti naše srdcia rýchlejšie rozbúchava pocit oprávnenej hrdosti. Lebo táto svätyňa, ktorá stála viac alebo menej zanedbaná, v dezolátnom stave a prázdna tak dlho ako si pamätáme, bola – vďaka nám a naším podnetom – obnovená a odovzdaná Božej Matke. Aspoň od tej doby, kedy bola majetkom palotínskych otcov, tieto múry by nikdy neboli krajšie vyzdobené ako dnes. Smieme v tejto radostnej skutočnosti vidieť dobré znamenie pre budúci rozvoj nášho mladého spoločenstva? 

3.   Iste! Bola by to úžasná úloha, hodná najušľachtilejšej usilovnosti a práce, ak by sme my duchovné spoločenstvo mohli uspieť vo vštepovaní spaľujúcej lásky Panny Márie a ideálneho úsilia o cnosť na našej škole, akú ešte nikdy nik nevidel. 

4.   Prečo sa vyjadrujem tak váhavo, tak zdržanlivo? Stratil som vo vás dôveru? To je pravda, sú prítomné len zvyšky nášho prekvitajúceho spoločenstva, ale nový život čoskoro vykvitne z ruín. Poukazuje na to minuloročná verná spolupráca z vašej strany a skutočný mariánsky duch, ktorého ste prijali. Počas prázdnin sa mohli mnohé ideály dobre rozdrobiť pod prachom a dymom všedného života; niektoré zásady, ktoré sme si osvojili počas roka a o ktorých sme si mysleli, že sú neotrasiteľné, nemuseli obstáť v skúške praktického života. Ale jedna vec ostáva – o ktorej som si istý: je to presvedčenie, že byť skutočným členom spoločenstva je neoddeliteľnou súčasťou úsilia o morálnu a náboženskú veľkosť podľa nášho stavu života. A  dnes sme práve tak živení túžbou po víťazstve a dosiahnutí nášho duchovného ideálu spoločenstva, ako sme boli na konci minulého školského roka. Nie, môj drahý sodalista (člen duchovného spoločenstva), nestratil som dôveru vo vás. Viem, že by sme budovaním na tom, čo sme už dosiahli, mali robiť veľké pokroky v tomto roku rovnako, ako sme sa rozhodli v minulom.

5.   Pomalý rozvoj milosti nášho povolania a nasledujúci vyšší stupeň náboženského apoštolského ducha však nie je cieľ, ktorý vám chcem predstaviť. Moja výzva siaha neporovnateľne vyššie. Každý jeden z nás musí dosiahnuť najvyššiu možnú mieru dokonalosti a svätosti podľa nášho stavu života. Nie len veľké a väčšie, ale najväčšie výšky by mali byť predmetom našich zvýšených úsilí. Pochopíte, že takú neobyčajnú výzvu vyjadrujem jedine v podobe skromného želania.    

6.   Ale ak chcete vedieť dôvod tohto želania, musím vám povedať o mojej najobľúbenejšej a (doteraz) tajnej myšlienke.

7.   Keď sv. Peter videl slávu Boha na vrchu Tábor, z radosťou zvolal: „Dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky“ (Mt 17,4). Tieto slová mi stále znova a znova prichádzajú na myseľ. A často som si položil otázku: Bolo by potom nemožné pre našu malú kaplnku spoločenstva, aby sa pre nás podobne stala vrchom Tábor, na ktorom sa odhalí Máriina sláva? Bezpochyby by sme nemohli dosiahnuť väčší apoštolský skutok ani zanechať našim nasledovníkom cennejšie dedičstvo než naliehať na Pannu Máriu a Kráľovnú, aby si tu špeciálnym spôsobom postavila svoj trón, aby rozširovala svoje poklady a robila zázraky milosti. Chápete, na čo narážam: Chcel by som urobiť z tohto miesta pútnické miesto, miesto milosti pre náš dom a pre celú nemeckú provinciu a možno aj mimo nej. Všetci tí, ktorí sa sem prichádzajú modliť, zakúsia slávu Panny Márie a uznajú: „Dobre je nám tu. Tu chceme postaviť svoje stánky, tu bude naše najobľúbenejšie miesto.“ Odvážne myšlienky, takmer príliš trúfalé pre verejnosť, ale nie príliš trúfalé pre vás. Ako často vo svetovej histórii neboli malé a bezvýznamné začiatky pôvodom veľkých a najväčších úspechov?   Prečo by to nemohlo platiť aj v našom prípade? Ten, kto pozná históriu nášho spoločenstva, nebude mať problém, aby uveril, že Božia Prozreteľnosť na to má v zásobe niečo špeciálne. 

8.   Dokonca aj keď rozprávam, drahí sodalisti, cítim, že som brnkol na správnu strunu. Vaše srdcia sa rozhoreli. Osvojili ste si môj plán ako svoj vlastný. S dôverou ho a jeho vyplnenie umiestňujem do vašich rúk a nebudem váhať zapísať ho do našej kroniky. Budúce generácie nás potom môžu súdiť. Ale, dosiahneme náš cieľ? Pokiaľ to bude závisieť na nás – a už to nebudem vyslovovať s neistotou a pochybnosťami, ale s úplnou dôverou – nikto z nás, moji drahí sodalisti, nedovolí, aby bolo niečoho nedostatok. Táto kaplnka spoločenstva sa pre nás stane kolískou našej svätosti, rovnako ako bola kaplnka Panny Márie vo Florencii pre nášho druhého patróna, sv. Alojza. A táto svätosť využije jemné sily na našu nebeskú Matku a pritiahne ju k nám dole.

9.   Bolo to pred viac ako piatimi storočiami. V krvavej vojne sa Angličania a Francúzi navzájom trhali na kusy. Francúzko už bolo v bode, kedy by ich mohlo vymazať zo sveta. V rovnakom čase, bolo jednoduché francúzske dedinské dievča zahĺbené do vrelej modlitby k Požehnanej Matke za oslobodenie jej kráľa. Znenazdajky sa jej zjavil archanjel Michal a povedal jej: „Ona, ktorú veľký Boh uznáva ako svoju Matku, ma poslala, aby som prišiel k tebe a povedal ti, aby si prijala meč, obliekla sa do brnenia a bránila príčinu spravodlivosti.     Oslobodíš mesto Orleans od jeho nepriateľov a vovedieš kráľa do Remeša na jeho korunováciu. Meč je ukrytý v zemi za oltárom v kostole sv. Kataríny vo Fierboise, nech sa tak stane a opáš sa ním. 

10. Tá dievčina sa volala Johanka z Arku, z histórie známa ako „Panna Orleánska“. Pius X. ju v máji 1909 blahoslavil. Mne sa zdá, akoby to bolo teraz, tu v starej kaplnke sv. Michala, kedy sa nám Panna Mária prihovára ústami svätého archanjela. 

11. Nestarajte sa o splnenie svojho želania. Ego diligentes me diligo. (Ja svojich milovníkov milujem Prís 8,17). Najprv mi dokáž, že ma skutočne miluješ, že svoje rozhodnutie berieš vážne.  

[A. Pôvodné ukončenie rukopisu, 18. október, 1914:]

Práve teraz máte najlepšiu príležitosť, aby ste tak urobili. Podľa plánu Božej Prozreteľnosti má byť veľká európska vojna pre vás neobyčajnou pomocou v práci vášho sebaposväcovania. Toto posväcovanie od vás požadujem. Je to brnenie, ktoré si oblečiete, meč, s ktorým oslobodíte svoju krajinu od veľmi silných nepriateľov a umiestnite ju na čelo Starého sveta. 

 

[B. Upravené ukončenie rukopisu, neskôr v roku 1915:]

Práve teraz máte najlepšiu príležitosť, aby ste tak urobili. Nemyslite si, že v časoch ako sú tieto, kedy sa prijímajú závažné rozhodnutia, to je niečo neobyčajné zvyšovať vaše úsilie na najvyšší stupeň. Podľa plánu Božej Prozreteľnosti má vám byť táto svetová vojna so svojimi mocnými popudmi mimoriadnou pomocou v práci vášho sebaposväcovania. Toto posväcovanie od vás požadujem. Je to brnenie, ktoré si oblečiete, meč, s ktorým oslobodíte Kráľovstvo Boha od jeho veľmi silných nepriateľov. Verným a svedomitým plnením svojich povinností, získajte mnoho výhod a dajte mi ich k dispozícii. Potom ma bude tešiť prebývať medzi vami a v hojnosti rozdávať dary a milosti.   

[C. Ukončenie ako bolo prvýkrát publikované v časopise „MTA“, roč. IV, str. 59-61, 15. jún 1919:]

Práve teraz máte najlepšiu príležitosť, aby ste tak urobili. Nemyslite si, že v časoch ako sú tieto, kedy sa prijímajú závažné rozhodnutia, to je niečo neobyčajné zvyšovať vaše úsilie nad úsilie minulých generácii, skutočne na najvyšší stupeň. Podľa plánu Božej Prozreteľnosti má vám byť táto svetová vojna so svojimi mocnými popudmi mimoriadnou pomocou v práci vášho sebaposväcovania. Toto posväcovanie od vás požadujem. Je to brnenie, ktoré si oblečiete, meč, s ktorým sa budete biť za svoje túžby. Usilovne mi prinášajte príspevky do kapitálu milosti. Verným a svedomitým plnením svojich povinností a horlivým životom modlitby, získavajte mnoho výhod a dajte mi ich k dispozícii. Potom ma bude tešiť prebývať medzi vami a v hojnosti rozdávať dary a milosti. Potom odtiaľto pritiahnem mladé srdcia k sebe a budem ich vychovávať, aby sa stali užitočnými nástrojmi v mojich rukách.“ 

 

 

 

 

 

Druckversion Druckversion | Sitemap
© Schoenstatt Ostsekretariat